Navigácia

Obsah

O obci

Trstené – dedinka medzi horami, leží v strednej časti Liptovskej kotliny – 3 km od Liptovského Mikuláša. Chotár Trsteného sa rozpína medzi Jaloveckým potokom a jarkom Mútnik v nadmorskej výške 764 m n/m. Rozpína sa cez Chraste a Lanište až po vrch Salatín . Hranica Baníkov – Salatín sa v severnej časti dotýka Oravy a smeruje na juh cez Lysec do Hlbokej a Jaloveckej doliny.

Slovenský názov obce bol prvý krát písomne zachytený v r. 1469 ako Trztené, potom sa menil na Trszteno, Trsstena, Trstenno, Trstenne, r. 1920 Trstenô a od roku 1925 sa zachoval názov Trstené. V starších dobách bol písaný maďarský názov Nádasd resp. v roku 1269 Náásd.

mapa

Najstaršia písomná správa o Trstenom (Nadásd) je z roku 1269, ktorou kráľ Belo IV. dal osadu Trstené, kam chodil poľovať županovi Bogomírovi. V písomnostiach rodu Bogomíra II. Z 13. – 15. storočia sa vyskytuje meno dediny pravidelne maďarsky ako Nádasd, čo je preklad slovenského názvu tŕstie. Názov je odvodený od trstiny močiarnej, ktorá tu hojne rástla v močarinách.

1 2 3 4

historiaTrstené, hoc malá a do roku 1960 zablatená roľnícka obec má bohatú históriu vďaka tomu, že bola sídlom zemepánov, ktorým patrili poddaní z ďalších troch obcí. Blízkosť Bobrovca s mestskými právami od Belu IV. a poloha osady s dobrým výhľadom a cestným spojením na dolný a stredný Liptov, s rozsiahlymi lesmi v chotári spôsobili, že si tu noví zemepáni postavili postupne kostol, zvonicu, zriadili školu a súdnu moc nad poddanými.Boli v stálom styku so župným a okresným úradom a mali tam určitú dobu aj svojich podžupanov a podslúžneho. pomnik_mNajskôr sa písali menom obce... de Nadasd a neskôr prevzali meno Bán i ”Trstené”. Žiaľ našich predkov vykorisťovali nútenou nevoľníckou a poddanskou prácou na panskom, utláčali, zbedačovali, súdili a trestali. Až po zrušení poddanstva nútená práca na panskom prestala. V tých časoch sa do obce dostali aj noví usadlíci – kuchár, učiteľ, hajdúch, pisár, gazda, vychovávateľ detí, ktorí zvýšili úroveň príslušných profesií aj obce. Zemani neskôr začali pôdu prenajímať Židom resp. predávať svojim bývalým poddaným a sami pracovali v úradoch. Árendátori priniesli do hospodárenia pokrok a novoty, zamestnávali občanov za mzdu a títo si potom mohli pôdu odkupovať a hospodáriť na nej samostatne.

Preklad textu na pomníku:

NÁDASDI
Baán Bertalan
1819 XII 25 + 1896 XII 23
a jeho manželka
rod. Baán Berta
1826 III 15 + 1913 II 15
Pre spomienku na našich milovaných a dobrých rodičov postavila vďaka a úcta ich detí.
Nech odpočívajú v pokoji!