Navigácia

Obsah

Umelecko historické stavby

Neskororománsky kostolík z roku 1269 zasvätený Márii Magdaléne s peknou typickou polkruhovou aspidou bol neskôr prestavaný a v r. 1830 premenovaný na kostol Všechsvätých. Je jednoloďový s obrazom Všechsvätých na oltári stĺpovej architektúry. Za zmienku a obdiv stojí socha Sedembolestnej a Božieho srdca od tirolského rezbára F. Stufflessera, rokokové svietniky a barokový zvonček. Obraz Krista, nesúceho kríž zo 17. storočia so slovenským nápisom je na kazateľnici z 19. storočia. Malý organ s klasicistickým obrazom je z r. 1840. Pôvodný obraz Madony v gotickom ráme z r. 1460- 70 je v Szepmuvészeti múzeu v Budapešti. Kostol má ranogotický portál z čias stavby a hladkú fasády s barokovými oknami.

kostolik01 kostolik02 kostolik03

Celodrevená zvonica vedľa kostolíka je z roku 1635. Základom je stĺpiková konštrukcia veže bez šalovania, pultová strecha vybieha do kónického hranola šalovanej časti stavby, na ktorej je na každej strane vykrojený malý zvukový otvor. Krytinou je stanová šindľová strecha. Vo veži boli 2 zvony uliate v r. 1545 a 1617 Matiasom Kupczovie z Nemeckej Ľupče, ktoré žiaľ praskli; jeden z nich je uložený v kostole a zvoní sa zvonom prineseným z kostola uzavretého kvôli priehrade Liptovská Mara.

zvonica01 zvonica02 zvonica03 zvonica05

Za zmienku stojí aj dnes už zbúraný kuriálny kaštieľ “Palota” (z maďarčiny a ruštiny - palác) - jednoposchodová, kamenná budova s polkruhovou baštou. Kaštieľ mal štítovú strechu pokrytú šindľom , spodné okná boli zamrežované. Múry boli z 1 m hrubé z tufu a štiepaného kameňa – bridlice, spájaní vápnom. Vchod do paloty bol z južnej strany blízko bašty s vysokými drevenými dvojkrídlovými dverami, z ktorých sa vchádzalo cez vsadené drevené schodište do dolnej aj hornej sály. V menšej hornej sieni sa hrávali divadlá, visel tam obraz panny so zaviazanými očami, ktorá mala v ruke váhy ako symbol súdnej moci a pod ním nápis: prudentia et justicia t. j. rozumnosť a spravodlivosť. Zasadal tam zemský súd s poddanými bánovcov tzv. Banšák. Vinníkov väznili v bašte, kde bola i mučiareň s derešom a rôzne železné obruče. Svetlo tam prenikalo len malými otvormi. Za čias vícežupana Bána v palote zasadal aj okresný súd tzv. Portatúr. V dolnej väčšej sieni sa konali tanečné zábavy.Takisto zaujímavá bola Drevená ruka, t.j. predlaktie zafarbené na čierno ako symbol moci (t. č. v Liptovskom múzeu v Ružomberku), ktorá sa s pripevneným, na papieri napísaným oznamom či príkazom od richtára prenášala z domu do domu a za 2 – 3 dni sa dostala späť k richtárovi. Vtedy nebol obecný sluha, len nočný vartáš, až neskôr sa prešlo na bubnovanie.Erb Bánovcov má svojskú formu – v modrom štíte zo zlatej koruny vyrastá červenoodené rameno držiace v pästi koniec zlatej stuhy, upevnenej pod hubičkou zlatého loveckého rohu – trúbky. Nad korunou je medzi ramenom a rohom zlatá hviezdička. Prikrývadlá sú zlatomodré a strieborno – červené. Identifikačným znakom je okrem stuhy najmä hviezdička tesne nad listovou korunou.
 

pečať Pečať obce znázorňuje kosu, snop a tŕstie.