O OBCI
Trstené – dedinka medzi horami, leží v strednej časti Liptovskej kotliny – 3 km od
Liptovského Mikuláša. Chotár Trsteného sa rozpína medzi
Jaloveckým potokom a jarkom Mútnik v nadmorskej výške 764 m n/m. Rozpína sa cez Chraste a Lanište
až po vrch Salatín . Hranica Baníkov – Salatín sa v severnej časti dotýka Oravy a smeruje na juh
cez Lysec do Hlbokej a Jaloveckej doliny.
Slovenský názov obce bol prvý krát písomne
zachytený v r. 1469 ako Trztené, potom sa menil na Trszteno, Trsstena, Trstenno, Trstenne,
r. 1920 Trstenô a od roku 1925 sa zachoval názov Trstené. V starších dobách bol písaný maďarský názov
Nádasd resp. v roku 1269 Náásd.
Najstaršia písomná správa o Trstenom (Nadásd) je z roku 1269, ktorou kráľ Belo IV. dal osadu
Trstené, kam chodil poľovať županovi Bogomírovi. V písomnostiach rodu Bogomíra II. Z 13. – 15. storočia sa
vyskytuje meno dediny pravidelne maďarsky ako Nádasd, čo je preklad slovenského názvu tŕstie. Názov je
odvodený od trstiny močiarnej, ktorá tu hojne rástla v močarinách.
Trstené, hoc malá a do roku 1960 zablatená roľnícka obec má bohatú históriu vďaka tomu,
že bola sídlom zemepánov, ktorým patrili poddaní z ďalších troch obcí. Blízkosť Bobrovca s mestskými právami
od Belu IV. a poloha osady s dobrým výhľadom a cestným spojením na dolný a stredný Liptov, s rozsiahlymi
lesmi v chotári spôsobili, že si tu noví zemepáni postavili postupne kostol, zvonicu, zriadili školu a súdnu
moc nad poddanými.Boli v stálom styku so župným a okresným úradom a mali tam určitú dobu aj svojich podžupanov
a podslúžneho. Najskôr sa písali menom obce... de Nadasd a neskôr prevzali meno Bán i ”Trstené”.
Žiaľ našich predkov vykorisťovali nútenou nevoľníckou a poddanskou prácou na panskom, utláčali, zbedačovali,
súdili a trestali. Až po zrušení poddanstva nútená práca na panskom prestala. V tých časoch sa do obce
dostali aj noví usadlíci – kuchár, učiteľ, hajdúch, pisár, gazda, vychovávateľ detí, ktorí zvýšili úroveň príslušných
profesií aj obce. Zemani neskôr začali pôdu prenajímať Židom resp. predávať svojim bývalým poddaným a sami
pracovali v úradoch. Árendátori priniesli do hospodárenia pokrok a novoty, zamestnávali občanov za mzdu
a títo si potom mohli pôdu odkupovať a hospodáriť na nej samostatne.
Preklad textu na pomníku:
NÁDASDI
Baán Bertalan
1819 XII 25 + 1896 XII 23
a jeho manželka
rod. Baán Berta
1826 III 15 + 1913 II 15
Pre spomienku na našich milovaných a dobrých rodičov
postavila vďaka a úcta ich detí.
Nech odpočívajú v pokoji!
